Kultúrny radca Veijo Baltzar, svojimi koreňmi putujúci kočovný Cigán, je fínsky spisovateľ, divadelný riaditeľ a spoločenský činiteľ – mnohostranný bojovník na poli kultúry. Baltzar je cigánsky spisovateľ s medzinárodným renomé, ktorý od začiatku svojej spisovateľskej, umeleckej a kultúrnopolitickej kariéry v šesťdesiatych rokoch 20. storočia pôsobí ako významný budovateľ mostov medzi väčšinovým obyvateľstvom a menšinami.

Spisovateľská produkcia oceňovaného umelca zahŕňa 72 umeleckých diel, medzi ktoré patria romány, divadelné hry, libretá, básnické zbierky a filmové scenáre. Jeho románová prvotina Horiaca cesta (Polttava tie 1968) vzbudila hneď pri vydaní veľký rozruch. Najnovší Baltzarov román Vo vojne a v láske (Sodassa ja rakkaudessa, 2008) zobrazuje osud stredoeurópskych Cigánov počas druhej svetovej vojny. Phuro (2000), označovaný ako národný epos Cigánov, sa neľútostne vnára do najhlbšieho dedičstva kočovných Cigánov, do štýlu ich života a duševnosociálnej, spoločenskej kultúry.

Veijo Baltzar, 1973

Baltzar riadil vlastné divadlo, režíroval desiatky inscenácií, pôsobil ako pedagóg na Divadelnej vysokej škole a aktívne sa venuje výtvarnému umeniu.

Silná identita, kultúrny základ a hlboká znalosť kultúry väčšinového obyvateľstva mu umožnili rozsiahly a kritický rozhľad do oboch svetov. Spisovateľ je známy svojou odvážnou, ale bez výnimky konštruktívnou kritikou, ktorou bez zábran častuje tak väčšinové obyvateľstvo, ako vlastných Rómov, no predovšetkým multikultúrnu spoločnosť a jej mocenské štruktúry.

Vzťah k vzájomnému ovplyvňovaniu väčšinového obyvateľstva a cigánskeho ľudu je v Baltzarovej tvorbe rozporuplný. Cigánsku kultúru prezentuje ako malú, ale silnú menšinovú kultúru, ktorá neprestáva zápasiť o to, ktorá z alternatív je z jej pohľadu prínosnejšia a plodnejšia: izolovanosť a pevné pridŕžanie sa tradičných zvykov, alebo otvorenie sa a prispôsobivosť.

Baltzar nepodporuje rozptýlenie vo väčšinovej kultúre, integráciu však naproti tomu podporuje. Podľa neho panuje v multikultúrnej Európe kultúra zapáčenia sa, čo spôsobuje, že okrem väčšinového obyvateľstva sa mnohé menšiny a prisťahovalci asimilujú sami.

Veijo Baltzar je predsedom a zakladateľ spolku Drom ry jeho. Drom ry je spolok tvorivej kultúry a umenia založený roku 1976. Cieľom združenia je podporovať dialóg medzi kultúrami vo Fínsku, ako aj na medzinárodnej úrovni prostriedkami umeleckého a kultúrnopolitického pôsobenia.

Drom ry, strategickej riadiacej skupiny. 2016.

Zo strategickej riadiacej skupiny Drom ry, ktorá bola založená roku 2009, sa vytvorila vplyvná sila v pozadí, ktorá presadzuje ciele spolku. Členmi tejto riadiacej skupiny sú kultúrny radca Veijo Baltzar, niekdajší predseda vlády Paavo Lipponen, členka Európskeho parlamentu Liisa Jaakonsaari, poslanci fínskeho parlamentu Pekka Haavisto, Ilkka Kanerva a Outi Alanko-Kahiluoto, profesor multikultúrnej výchovy Fred Dervin, radca pre problematiku mládeže Olli Saarela a riaditeľ divadla v Helsinkách Reima Jokinen.

V roku 2011 prezidentka Tarja Halonenová udelila Baltzarovi na znak uznania jeho celoživotnej práce čestný titul kultúrny radca.

„Boli sme kočovní Cigáni a kraj Savo bol naším revírom. V rodine nás bolo dvanásť detí. Hlad a bieda boli naši každodenní hostia. Starší a silnejší v rodine jedli každý tretí alebo štvrtý deň. Môj otec bol zariekavač koní a predával gazdom kone na poľnohospodárske práce. Moja mama bola remeselne zručná. Pre pútnikov bez domova boli cesty medzi usadlosťami dlhé, mráz treskúci, námraza sa trblietala na srsti koní."

- Veijo Baltzar


Through Miranda's Eyes 2016-2018

Básne

Translated by Andrej Rády

Veijo Baltzar, Dock D, 2013

Červená záhrada (Punainen puutarha)

Ešte by som si želal pamätať si ju
ešte by som si želal ponoriť sa
do záhrady tvojich vlasov

Ako tiché vodopády
tok červeného prúdu
červená záhrada

Priviazala si si stuhy do vlasov
ozdobné šnúrky do záhrady
svojich neposlušných vlasov

Ešte by som si želal pamäť si ju
chcel by som sa dotýkať
červenej záhrady
tvojich havraních vlasov

Život však odtiekol
červený ako krv
záhradou tvojich vlasov.

Veijo Baltzar, Cigánsky sen, 2009

Cigánsky sen (Mustalaisen uni)

Som na ceste naprieč časom snenia,
hrajte, chlapci, hrajte,
spievajte ženy s nimi, spievajte.

Ešte včera som mal dušu ako sen mladíka,
dnes je moja myseľ rozbúrená ako more,
radosť utiekla po ceste túžby s bratmi.

Som na ceste naprieč časom snenia,
hrajte, chlapci, hrajte,
spievajte ženy s nimi, spievajte.

Včera som spieval od srdca ako Cigán,
dnes mám hlas drsný ako hrdzavé železo,
sestry sa ponorili do noci spolu s búrkou.

Som na ceste naprieč časom snenia,
hrajte, chlapci, hrajte,
spievajte ženy s nimi, spievajte.

Včera som tancovala o dušu ako mladá nevesta,
dnes mám myseľ kyslú ako víno,
karavány sa stratili do temnej noci.

Veijo Baltzar, In me, 2013

Ach, ako som plakal (Oi kuinka minä itkin)

Žiaľ v mojej mysli,
smútok v hĺbke srdca,
moje rany sú rozjatrené.
Ach, ako som plakal
na studených prípeckoch noci
nad touto zlobou sveta.
Deti slnka plačú
na východných vozoch,
hrebene ázijských hôr
chcel som len milovať.

Dnes som kúpil čierne kučery,
na perzských trhoch predávajú hodváb.
Moji ľudia spievajú:
žriebä má zlaté kopytá.
Už sa rinú slzy mojej duše,
do úzkeho prúdu mojej matky,
smiali ste sa so mnou,
dávali ste svoje biedne mince,
kúpili ste si divadlo,
aj tamtých hráčov.

V smútočnom sprievode kráčali
ženy v čiernych závojoch,
s rukou prosiacou o almužnu
vyžobrávali si slobodu,
aj tu tri razy.
Ach, ako som plakal
na studených prípeckoch noci,
ach, ako som plakal.

Tulákova cesta (Kulkurin tie)

Neviem, kam vedie moja cesta,
je mi však ľúto človeka,
od teba idem do krajiny smútku,
všetci mne milí zostávajú tu.
Tulákova cesta je hrboľatá,
je úzka
a dlhá.

Nenásytnými očami hľadím na teba
preto mi nechceš dovoliť,
aby som šiel,
keď však odídeš,
netreba smútiť,
odchádzajúci odchádza
a zostávajúci zostáva.
Od teba idem do krajiny smútku,
všetci mne milí zostávajú tu.

Nezakazuj teda,
dovoľ pocestnému spočinúť,
takže sa nevyhováraj,
postaraj sa o hladného,
tulákova cesta je hrboľatá,
cesta je úzka
a dlhá.


Polttava tie, Tammi, 1968

Käärmeenkäräjäkivi, Tammi, 1988

Phuro, Tammi, 2000

Kontakt

Asistent

Aino Sederholm

aino.sederholm@drom.fi
+358 40 07 66 931

Kultúrny radca Veijo Baltzar

veijo.baltzar@veijobaltzar.fi

Veijo Baltzar, The Black Sourge 1981-1982

Veijo Baltzar, Sin 2015-2016. Photo: Carmen Baltzar

Veijo Baltzar, The Alexander Theatre, 2014. Photo: Aino Sederholm